Zatmenie mozgu

4 týždne za mnou alebo: ,,hovno, hovno zlatá rybka, akvárium nebude"


Ubehli 4 týždne a ja si žijem svojim stereotipom tučnej šedej myši. Hnevám sa sama na seba a tlačím pri tom do seba obrovskú čokoládu. Som jednoducho nepoučiteľná a strašne sprostá.Prečo, keď viem čo je pre mňa dobré a čo nie, tak sa tým neriadim....často ani neviem čo všetko som pojedla, mám akési zatmenie .......

Všetko sa to točí v jednom začarovanom kruhu. V práci je to ešte v pohode, ale keď prídem domov, tak sa to začne. Vstúpim do bytu a moja cesta vedie priamo do kuchyne. Odložím si tašku a nákup, zapnem televíziu a idem sa vyzuť. To je zväčša okolo 15.00 - 15.15 hod. A potom to začne. Tlačím do seba všetko čo máme doma. Slané, sladké, mastné.......čo neutečie, má smolu.

Myslím že trpím nejakým záchvatovým prejedaním, bo ja tlačím do hlavy aj keď už cítim že mám dosť. Je to diagnóza podobná poruche príjmu potravy? Dá sa s tým niečo robiť? nerada by som sa vyžrala na 150 kg. Už teraz zo sebou nedokážem žiť v láske.  V podstate sa na seba poriadne ani  nedokážem pozerať do zrkadla.

Nedávno som skúšala počítanie kalórií a myslím, že by to pre mňa mohla byť cesta ako sa kontrolovať....ak si nachystám deň vopred čo budem jesť, a zjem iba to čo si naplánujem, je tu možnosť, že sa ustrážim a neutrhnem sa z reťaze.

Po takomto záchvate trpím výčitkami  svedomia, neznášam sa za to aký som slaboch. Navyše ma bolí brucho a  asi budem musieť zasa užiť lieky. Takto sa dopracujem tak akurát k rakovine...čo je vec, ktorej sa bojím asi najviac na svete, pokiaľ ide o mňa či mojich blízkych.

Je toľko vecí, ktoré pre svoju váhu nemôžem robiť fyzicky a toľko blokov psychických, ktoré prináša moja váha, toľko dôvodov to zmeniť a je nie som schopná niečo pre to urobiť. Nechápem sa.